HUFFI POST

V Bratislave na začiatku 90 rokov vznikla veľmi silná skupina etnických Albáncov, ktorý prostredníctvom rodinných klanov spravovali drogový business skoro na celom Slovensku. Keď začala vojna v bývalej Juhoslávií spolufinancovali Albánsku armádu na území Macedónska a Kosova, respektíve všade kde žili etnický Albánci. Prostriedky získavali z predaja drog, zbraní a obchodovaniu so ženami. Ale sústreďme sa na ich činnosť v Slovenskom podsvetí.

Ihneď po revolúcií obsadili drogovú scénu v celej Bratislave. Drogy sa dovážali starou zlatou drogovou cestou z Turecka cez Juhoslaviu - Macedónsko, Bosnu potom do Maďarska a na Slovensko. My sme slúžili v tom čase ako prestupná stanica smerom do Nemecka, kde bol hlavný trh. Naši Albánci z Bratislavy si vždy nechali istú časť pre svoj business. Musím však povedať, že časť Albáncov obchodovala aj s kradnutými autami a samozrejme s bielym mäsom. Dievčatá vyvážali hlavne do Holandska a do Nemecka, kde žije veľmi početná skupina etnických Albáncov vlastniacich masážne salóny.

V Bratislave si podchytili hneď kaviarne kde sa dali dobre distribuovať drogy, bez toho aby boli nápadný. V Petržálke, kde bol core business si prenajali zas byty a našli slovenských dealerov, ktorý pre nich pracovali.Poznal som sám dvoch menších dealerov, ktorý makali pre Albánca menom Zulfi. Ich denný obrat bol okolo 2000 euro čo v tom čase bola neuveriteľná čiastka. Business sa odohrával v bistre Hardy na Šustekovej ulici. Drogy sa zavažali iba raz za deň od Zulfiho, ktorý ich vozil odniekal z pristavu.

V centre Bratislavy im patrila Obchodná ulica bisto Malý Muk, ktorý už dávno zanikol, ďalej bar Regina, bar Polom na SNP. Hlavou mafie na Slovensku bol Nedžad A. alias Samko, ktorému patril hotel Evona na Zlatých pieskoch. Bol veľkou osobnosťou a mal rešpekt všetkých albánskych klanov, nie len na Slovensku. Venoval sa obchodu s drogamy a kradnutým autám. V roku 1994 ho zastrelili. Vraha ani dôvod činu sa nikdy nepodarilo zistiť možno aj zámerne.

Časom sa obchod troška začal meniť, nebol záujem stále len o klasický heroín, ale už aj o kokaín. Druhý faktor bol aj ten, že slovenská mafia chcela mať zisky z drogového business. Dinič ale aj Sýkora mali záujem na tom aby drogy išli cez ich ľudí a peniaze od ich vačku. Začala nenápadná vojna medzi Albáncami a slovenským podsvetím. Nenápadné bitky sa niekedy končili aj prestrekou ako napr. pred klubom Laverna na námestí SNP, kde postrelili jedného z albáncov. Diskotéka patrila vtedy silnému mužovi podsvetia J. Surovčíkovi.

Vojna vyvrcholila v roku 2001 keď najskôr partia vyholených chalanov rozbila bar v Jadrane, kde mali Albánci distribučný sklad. V ten istý deň napadli skupinu albáncov v bare Regina v centre Bratislavy. Všetkých brutálne zbili, ale privolaným policajtom nikto nepodal trestné oznámenie.

Foto: Marko K.

Odveta nedala na seba dlho čakať. O pár týždňov prichádza viacero skupín etnických albáncov, aby sa problém vyriešil. Opäť sa konflikt odohral v Jadrane. Marko K. chcel hodiť granát do reštaurácie, ktorá patrila opäť náhodou J. Suročíkovi, ale kôli zlému zaobchádzaniu mu vybuchol v ruke a zabil ho.

Po tomto incidente sa Albánci troška stiahli. Predali podniky ako Queens Pub alebo Regina Bar. Obchod s drogami začali preberať Takáčovci a neskôr Sýkorky s Piťovcami. Jedno je ale isté, že Albánci tvorili silnú skupinu Bratislavského podsvetia v 90 rokoch.

J. Surovčík ani J. Takáč nie sú medzi nami.