Edo Dinič a mafia....
Edo Dinič bol bossom jednej veľmi silnej skupiny podsvetia. Zabili ho pri rozdeľovaní vplyvu v Bratislavskom podsveti. Dnes sa píše o tom kto ho zabil a ako brutálne zomrel. Málo kto, ale v skutočnosti prišiel do kontaktu s Edom, alebo s jeho bratom Robom, ktorého mimochodom zavraždili tiež.
Edo Dinič bol karatista s celkom úspešnou športovou kariérou. Mal čierny pás a úspešne reprezentoval v tom čase ešte Československú socialistickú republiku. Mladý karatista si za študentských čias privyrábal ako biletár v legendárnom V Klube v centre Bratislavy. Hneď po revolúcií začal robiť ochranku pre známe osonosti spolu s ďaľším známim karatistom Borisom Mlsnom dnes úspešným podnikateľom v oblasti fitness. Po pár mesiacoch zistil, že robiť ochrankára nie je pre neho tá správna šálka kávy. Edo bol od začiatku agresívny a často dával pocíť svoje rýchle päste. Keď sa otvorila jedna z prvých diskoték v Bratislave do dnes známe Boccaccio čítaj Bokáčo, hneď nastúpil ako biletár a vyhadzovač aj so svojim bratom a pár kamarátmi. V tomto klube boli bitky veľmi časté a vždy v nich hral hlavnú úlohu práve Edo Dinič. Často bez zrejmej príčiny brutálne zbili vyhliadnutú obeť, alebo bitku sami vyprovokovali. Bol som svedkom, keď prišiel chalan s priateľkou na diskotéku a Edovi sa dievča zapáčilo a už mal chlapec zarobené na problém. Stačil pohľad a Edo s partiou chalana vytiahla von a brutálne zbila. Edo to jeho priateľke komentoval so slovami: s týmto chudáčikom chceš chodiť??
Keď sa otvoril prvý pub v Bratislave Charlies Pub v priestoroch bývalého kina Edova partia sa stala vyhadzovačmi. Klub otvoril rakušan menom Horst, ktorý pre veľký úspech Charlies pubu otvoril ďaľší pub a to legendárny Queens Pub na Nobelovej ulici. V oboch podnikoch mu robil prevádzkára Luboš P. s prezývkou Apríl. Tetno pán z Trnávky v Bratislave poznal bratov Diničovcov a urobil z nich biletárov a vyhadzovačov v oboch kluboch. Práve v Charlies Pube sa vyformovala skupina Diničovcov. Patrili k nim Hlavička, Mikletič, Tibor Hauser a ďaľší. Partiu tvorili približne 25 ostrých chlapcov. Často krát sa vychadzovači nadýchali bieleho prášku a potom si chceli za kazdú cenu udrieť. Vždy si to odnášali hostia. Diničovcom, ale už nestačili platy biletátov, po čase si začali pýtať výpalné. Edo zistil, že nemá v tom čase konkurenciu a v podstate vypaloval každý druhý podnik v centre Bratislavy. Za chviľku mu patril podnik a kasíno na Námestí SNP, kúpil na Bielej ulici krčmu U Eda a skupoval ďalej. Dostal sa k priestorom pod Hotelom Junior, kde spravil diskotéku s erotickým salónom. Nazval ho CKM. Tento podnik sa stal jeho základńou a miestom kde sa celá jeho partia stretávala. V tom čase, ale Edo čoraz viac prepadal kokainu, po ktorom sa veľmi ťažko ovládal. Veľa krát bezdôvodu brutálne zbil barmana alebo časníka. Raz zbil šatniara pretože mu do minúty nepriniesol jeho koženú bundu. So zakrvavenou košeľou chodil potom celý večer, aby ukázal, že boss je on. V poslednom ruku jeho života sa dostal do konfliktu kôli výpalnému a hazardu so skupinou Mira Sýkoru. V tom čase zobral vedenie Sýkoriek do rúk Robo Lališ a dal si za úlohu upeniť postavenie Sýkoriek v podsvetí. V ceste mu stál Edo Dinič. Po dohode s ďaľšou partiou okolo Jožka Slobodu sa rozhodl Eda zlikvidovať.
Edo sa samozrejme o tom dozvedel, len nemal už v tom čase takú silu sa Sýkorkám a Slobodovcom postaviť. Preto sa rozhodol, že zo Slovenska utečie. Začal predávať nehnuteľnosti, lenže nestačil uskutočniť svoj zámer. V máji roku 1998 mu Lališ nastražil výbušný systém pod nohy. Z ľudského hľadiska to nebola žiadna strata, pretože Edo Dinič mána svedomí kopec zla a možno aj životov.
